Horský internetový klub : hory.sk | eko.hory.sk | foto.hory.sk
   
hlavná stránka
   
Úvahy a názory
(článkov: 13)
  
horolezectvo, skiap., VHT, MTB, paragliding
(článkov: 1)
  
splavy horských riek, rafting
(článkov: 1)
  
pešia turistika, táborenie
(článkov: 1)
  
dodržiavanie nariadení ochrany prírody
(článkov: 2)
  
zver, rastlinostvo a človek v prírode
(článkov: 0)
  
príspevky zo zahraničia
(článkov: 2)
  
ohrozovanie a poškodzovanie prírody
(článkov: 2)
  
rôzne
(článkov: 0)
  


 
23.10.2002 11:55
Zákon o ochrane prírody a krajiny a peripetie okolo vodáckeho využitia rieky Belej.
diskusia k tomuto článku (0)
Autor: Jaroslav Flejberk
   obrázok č. 1
Pri polemike o dokonalosti tohoto zákona budem citovať len §§ a články, ktoré sú najčastejšie porušované, alebo sú v rozpore s reálnou ochranou krajiny. Všetko čo je popísané sú moje osobné skúsenosti a názory, ktoré nechcem nikomu vnucovať.

§ 2 (2) Ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákon sa rozumie predchádzanie a obmedzovanie zásahov, ktoré ohrozujú, poškodzujú, alebo ničia podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znižujú jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takýchto zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy.

§ 4 (1) Každý je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky, najmä za účelom ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania územného systému ekologickej stability.

Tieto dva, dá sa povedať hlavné paragrafy zákona, kompetentné orgány nielen, že nerešpektujú ale dovolím si tvrdiť, že ich ignorujú. Po mojich dlhodobých skúsenostiach s moci pánmi a zákonnými ochrancami prírody sa nemôžem zbaviť dojmu, že orgánom zodpovedným za dodržiavaní i tohto zákona nejde o prírodu, ale o chránenie určitého územia, kde môžu bez vyrušovania poľovať, rybárčiť, ožierať sa a .......!
S novým zákonom č.287 a jeho realizáciou som sa začal zoznamovať v novembri 1996, kedy som začal realizovať moju víziu v oblasti aktívneho cestovného ruchu s využitím prírodných zdrojov trvalo udržateľným rozvojom (zák. č.17/92 § 6 a 7).
OÚ L. Mikuláš, odbor životného prostredia, udelil súhlas na prevádzkovanie vodáckej školy. Správa NAPANTu však vyslovila nesúhlas s organizačným poriadkom vodáckej školy. NAPANT nesúhlasil so splavovaním Čierneho Váhu v úseku Nižný Chmelienec – Svarín. Že by tu plavba ohrozila rieku?
Na druhej strane som sa stretol pri prehliadke toku Belej (10.februára, 1997) na r. km 12, objavil aktívnu stavebnú a ťažobnú prevádzku (foto 1a 2). Na povolenie takejto činnosti je potrebné podľa zákona aj vyjadrenie a rozhodnutie príslušných orgánov. Pán Ing. Chebeň z OÚ, OŽP , 12.2.1997 nič nevie. Sprava TANAP-u - pán ing. Vančura taktiež nevie o ničom!

Iný podobný prípad som zaznamenal 25.3.1997 - išlo ťažbu štrkov na Váhu lokalita Borová Sihoť (Obr.2). Ing. Chebeň z príslušného OÚ, OŽP opäť veľmi prekvapený nevie nič! Zato vedúci pracoviska správy NAPANT-u v Liptovskom Hrádku pán ing Ursíny asi o tom má vedomosti. Na môj dotaz odpovedal celkom odborne "Vypadnite! To nie je vec parku a nie Vaša, a neserte ma lebo Vás vyhodím z balkóna!“ aj tak sa dá no nie?

Mojim záujmom o životné prostredie a jeho ochranu nechcem nikoho provokovať ani vyvolávať zbytočné konflikty. Chcem upozorniť na to, kto a ako prírodu poškodzuje a kto sa v nej chce len pohybovať a prípadne pomôcť pri skutočnom zachovaní ekosystémov. Preto som si vzal k srdcu upozornenie pána Ursínyho a pokúšal som sa nejaký čas nič nevideť. Ale útoky na prírodné prostredie naberajú rok od roka na intenzite. Rieka Belá je typická horská rieka (priemerný spád toku 14‰), ktorá si sama vie pri zvýšenom prietoku upraviť koryto tak, že tok neohrozuje brehové systémy. Transportná schopnosť toku je taká, že pri povodňových prietokoch sa vytvárajú kamenné valy a štrkové lavice, ktoré prirodzene spomaľujú rýchlosť vodného toku a chránia brehy. Však len dovtedy, kým do prirodzene preparovaného koryta nezasiahne škodná „homo sapiens“ s technikou označenou siluetou kamzíka. Na tok tejto na Slovensku ojedinelej horskej rieky sa v ostatných rokoch opäť vracajú vodáci, ktorí však podľa odborných orgánov ochrany prírody predstavujú potenciálne nebezpečenstvo, pre najzachovalejšie vodné a brehové ekosystémy. Podľa dostupných prameňov sa vodáci pohybovali na Belej určite skôr ako bol vyhlásený TANAP. Prvé zásahy do riečiska Belej nastali až od 50-tych rokov, výstavbou cesty Slobody, hotela Kriváň a hotela Permon.

Pri povodni 9.6.1997 rieka Belá ukázala čo vie urobiť, keď sa treba brániť. Žiaľ príroda sa prerátala - jej protivník nechce prijať jej zákony napísal si svoje a na ich presadzovaní má silné stroje. Tento zvýšený prietok mierne zmenil koryto a na niekoľkých úsekoch sa riek oslobodila od necitlivej regulácie a pokúsila sa o návrat do historického koryta. Vytvorili sa fantastické prírodné stupne v úseku r. km 5 – 6,5, ktoré boli pre vodákov takmer tak zaujímavé ako horný tok, boli prístupnejšie a z hľadiska ochrany ŽP sa vlastne záujmová činnosť mohla realizovať v už zdevastovanej prírode (Obr.3). Aké bolo naše rozčarovanie, keď sme 17.10.1998 narazili v riečisku Belej (r. km 6) do buldozéra, ktorý zrovnával prírodné stupne a odstraňoval brehové porasty. Dňa 19.10.1998 som sa písomne pýtal OÚ-OŽP čo sa tam deje. Dotaz zostal bez odozvy!!! Na ten istý dotaz adresovaný na Povodie Váhu v Piešťanoch som dostal zmätenú odpoveď (20.11.1998, zn.: 8177/0212/98) od Ing. J. Banasa. Na základe totálnej devastácie dolného toku Belej som požiadal 12.1.1999 správu TANAP-u, OÚ-OŽP, Povodie Váhu o zmenu organizačného poriadku vodáckej školy s posunutím začiatku plavby od Kokavského mostu r. km 18,7. Na tuto žiadosť som dostal prekvapivo rýchlo kladnú odpoveď a dňa 3.2.1999 pod č.j.: OP 99/00638 – VK ROZHODNUTIE, ktorým sa mení rozhodnutie č.:OP 698/1996 – HI zo dňa 27.11.1996. Po výbornej spolupráci so ŠPS pobočkou v Žiline bola dňa 7.6.1999 vydaná Plavebná vyhláška č.1/1999 – Bela, ktorá určuje „poriadok k plavbe na rieke Bela“ s účinnosťou od 15.6.1999. Táto vyhláška kladie zreteľ na dodržiavanie ochrany prírody. 6.augusta 1999 sme prišli s prvými klientmi na Kokavský most a vysvetľovali sme im význam ochrany životného prostredia, prečo sa nedá splavovať celý úsek Belej. Veď sú tu dané pravidlá! A BÁC - kopanec do hlavy !!! Na Belej r. km cca 17,5 –18,5 sa ťaží štrk!!! Samozrejme riaditeľ Správy TANAP-u Ing. Vančura o tom nemá ani tušenie!!! A my sme tí blbci - "To sa takto realizuje ochrana prírody v chránenom územiu národného parku???“, pýta sa turista z Estónska! Čo viac dodať? Báger vidíte na fotografii (Obr.4).

Nato aby som sa po dlhšej dobe opäť začal pozerať okolo seba dal podmet z úradu vysokého - Ministerstva životného prostredia. Nepovoľuje sa výnimka zo zákazov- § 17 ods.3 písm. n) zák. č.287/94 Z.z. na splavovanie Kôprovského a Tichého potoka. Nakoniec celkom normálny postup, zákony sa majú dodržovať( pokiaľ sú jasné a správne) a udeľovaním výnimiek sa dehonestujú. Čo je však absolútne neodborné, ignorantské – Odôvodnenie : .... „Vodné toky v Tatranskom národnom parku a zvlášť v národných prírodných rezerváciách predstavujú z hľadiska ochrany prírody najzachovalejšie vodné a brehové ekosystémy s výskytom vzácnych druhov tatranskej flóry a fauny, ktorých ochrana, resp. záchrana ( moja poznámka: je to správne slovo? Nemalo by byť zničenie!?) je prvoradým cieľom Tatranského národného parku“ koniec citácie. Dňa 1.6.1999, Číslo: 1322/526/99-4.1 podpísaný RNDr. Jozef Kramárik, riaditeľ odboru. Možno je to myslené úprimne, ale len ak tento pán riaditeľ považuje za najzachovalejšie brehové ekosystémy to čo možno vidieť na fotografiách (Obr. 5, 6).
Žiadosť o udelenie výnimky bola podaná na základe toho, že pri tvorbe zákona 287 neboli zohľadnené záujmy vodných turistov.

A čo na koniec? Len kríž na hrob ochrany prírody: "VŠEOBECNE ZÁVÄZNÁ VYHLÁŠKA Krajského úradu v Prešove - č. 1/1999 z 29.6.1999 o Návštevnom poriadku Tatranského národného parku“. Ani v tejto vyhláške nie je zohľadnená vodná turistika. V § 5 odst. (13) je priestor na výnimky! O zneváženie historických hodnôt, vytvorených spolkami, ktoré v čase vyhlásenia TANAPu už niekoľko desaťročí písali svoju históriu.
O nekonccpčnosti národných parkoch niekedy nabudúce.
V tomto mojom panfletíku, zatiaľ popisujem len veľmi zúžený problém okolo toku rieky Belá a jeho využitie pre vodnú turistiku. Nechcem sa dotknúť nikoho z vyše menovaných verím, že to príjmu nie len ako kritiku, ale i výzvu k dialógu a riešení problémov, ktorých v súvislosti s reálnou ochranou prírody je pre celú generáciu.

November 1999

Poznámka:

Rieka Belá a Tichý potok sú popísané v „Československé řeky – kilometráž“, vydala Olympia Praha 1991 nákladom 30 000 a v „DKV – ausländfuhrer, Band 7“, vydal DKV-Wirtschafts-und Verlags GmbH, Duisburg 1993 nákladom 100 000.
Ďalšie obrázky:
   obrázok č. 2
   obrázok č. 3
   obrázok č. 4
   obrázok č. 5
   obrázok č. 6
   obrázok č. 7
 
nové články
ORANGE reklama v TV

pozdrav z Pyreneji

Nedisciplinovany turisti na Skalnatom plese


najviac diskutované
Hory a ľudia (5)

Stanovisko k PLUS 7 DNÍ , Peter Kubínyi: "Tatranské svište" (4)

Reakcia na vsetky doterajsie prispevky na hory.sk a eko.hory.sk (3)


pridaj článok
Tu nám môžete zaslať Váš článok.



© 2019 HIK o.z.. Všetky práva vyhradené.