Horský internetový klub : hory.sk | eko.hory.sk | foto.hory.sk
   
hlavná stránka
   
Úvahy a názory
(článkov: 13)
  
horolezectvo, skiap., VHT, MTB, paragliding
(článkov: 1)
  
splavy horských riek, rafting
(článkov: 1)
  
pešia turistika, táborenie
(článkov: 1)
  
dodržiavanie nariadení ochrany prírody
(článkov: 2)
  
zver, rastlinostvo a človek v prírode
(článkov: 0)
  
príspevky zo zahraničia
(článkov: 2)
  
ohrozovanie a poškodzovanie prírody
(článkov: 2)
  
rôzne
(článkov: 0)
  


 
23.10.2002 12:00
Hory a ľudia
diskusia k tomuto článku (5)
Autor: Stanislav Klaučo
Svet hôr sa zhmotňuje v mysli človeka. Vo videnom, prežitom a poznanom. Ako to ale urobiť tak, aby mohli hory vidieť poznať a zažiť aj tí čo prídu po nás. Vidieť, poznať a zažiť aspoň trochu tak, ako to mohli tí pred nami?

To čo môžeme vidieť dnes, je často skľučujúca snaha tých čo chcú hory poznať a zažiť, ale aj tých čo by im v tom mohli najviac pomôcť.

Snaha, ktorá prináša pre každého problémy. Ich pôvod nie je len v horách a človeku, ktorý ich chce vidieť poznať a zažiť. Umrie kamzík, ak vo Velickej doline vedie člen horskej služby svojho psa niekde pod Poľský hrebeň, a poniže neho nad Kvetnicou stúpa hore dolinou skupina výskumníkov z TANAPu, ktorá sa venuje záchrane kamzíka? Nie. Zato umrie pes štyrmi výstrelmi zo zbrane strážcu TANAPu pri Reinerovej chate! Ha, nemalo tam - hlboko pod pásmom kosodreviny a ďaleko od všetkých kamzíkov Tatier, čo hľadať to psisko voľajaké turistické. Je to O.K. Ani po roku nikoho nenapadlo priznať si chybu... Možno až keď zastrelia prvého skialpinistu za to, že vybočil zo skialpinistickej zóny, výstrelom dobre vyškoleného snipera s logom kamzíka vyrytým na pažbe nástroja ochrany.

Vidieť, poznať a zažiť sa dajú aj celkom iné zaujímavosti. Skalný mužík nie je len taká obyčajná hromada skál, či viac menej bizarne naznačená vratká vertikála gravitácie ostrého žulového kamenia. Z významného orientačného symbolu horolezcov a vysokohorských turistov v neznačenom teréne sa stal predmet mnohotvárneho symbolizovania prázdnoty ducha tých najbeznádejnejších turistov a ceprov pohybujúcich sa po turistických chodníkov. Niečo ako vyrezávanie prestrelených sŕdc a iniciál do kôry stromov. Kolónie bezvýznamných mužíkov od bezvýznamných turistov rastú úmerne ich počtu. Na Ostrve, Streleckých poliach, v Kvetnici, nad vodopádom Skok ale aj pod Plačlivým.

Noc, vietor, jasné hviezdy a ranná zima sú rovnakou súčasťou hôr ako deň, bezvetrie a slnko na jasnom nebi. Ako sa množia skalní mužíci je stále viac aj tých, čo by chceli dovidieť na hviezdy cez celtu svojho stanu. Snívajú o svojej večnosti zhmotnenej do mužíka, ktorého len nedávno postavili kdesi pri turistickom chodníku. Teraz bivakujú. Alebo si to aspoň myslia. Romantiku násobí kosodrevina okolo stanu. Ráno pobežia na reťaze do Velickej próby, ešte pred prvou skupinou s horským vodcom. Je to smola ich samotných, ale aj ochrany prírody.

A v zime? Kondične veľmi zdatní jedinci stúpajú do strmých sediel s lyžami na batohu, pričom ich vedie iba ak náhodne vyšľapaná stopa. Snowboardisti sa s walkmanom v ušiach rútia do skalných zrázov napodobňujúc svoje vzory z filmových šotov zahraničných televízií. Ale možno len pokračujú traumatizovaní z návštevy chaty, kde hudba kričí na pol hrebeňa, prípadne si chatár lieči komplexy po svojom slávnom predchodcovi.

Majestát, scenéria, ticho hôr a výkon jednotlivca neohrozujúci svoju vlastnú bezpečnosť a prírodné prostredie? Mám pocit ako by som práve prehovoril cudzou rečou. Bohužiaľ.

Čo na to muži v červenom či zelenom? Tí čo by mohli ísť príkladom sedia v jedálni chaty pri pive, a okrem samých seba sem tam nadväzujú nezávislé kontakty najradšej so sympatickými turistkami, ktorým zjavne došiel dych ešte v Bráne či pod Veľkým hangom. Tí v zelenom podozrivo sliedia po návštevníkoch vysokohorskej chaty a čosi významné si zapisujú do tajomného zošita. Ani čoby tým, čo sú v lyžiarkach chceli prísnym pohľadom poodtínať prsty na nohách aj cez ich lyžiarky. Žeby ich trápil rys čo v susednej doline kántri čriedu kamzíkov sa im na tvárach akosi nečrtá. A žeby niekto z nich vysvetlil tým skialpinistom kde vlastne tie kamzíky v zime migrujú po doline a kde sa zdržujú a kde by sa už naozaj nemalo chodiť lyžovať? Hoci pochopenie by sa od nich dalo určite očakávať! S rozumnými argumentmi sa ale dnes akosi nik nevyťahuje. Čo keby sa prišlo na nezmyselnosť rezervácii vymedzených až kdesi do stredu lesného vegetačného stupňa či zimných uzáverov dolín začínajúcich často už na spodnej hranici lesa. Po desaťročiach výskumu je stále lepšie zakazovať ako vysvetľovať či usmerňovať. Veď jednoduchšie je chrániť všetko, všade a za každých okolností. Napríklad aj koľajište so železničnou stanicou v Tatranskej Štrbe alebo lyžiarsky cirkus nad Štrbským plesom. Prečo sa rys alebo líška presúva v zime až do pásma kosodreviny a loví kamzíkov? Koho by to trápilo, keď treba kontrolovať ako sa dodržujú zákazy! Škoda klásť ďalšie otázky - možno sa viac skúmalo, ako vplýva početnosť turistov na magistrále na výskyt odpadu popadaného z Lomničáku do Cmitera a na Medené lávky. Ako ľahko sa voľakedy zakázala vysokohorská turistika. Nebol problém ani zrušiť chatu s práve rekonštruovanou strechou, ktorá pre niekoho akosi podozrivo začala ohrozovať vodný zdroj na Studenom potoku. Dnes tam stovky návštevníkov zanechávajú rozptýlené fekálne znečistenie a nikomu to nevadí. Napokon ak sa už dnes nedá celkom zrušiť vysokohorská chata, je aspoň poľahky možné znemožniť výstavbu tej lavínami ohrozovanej o niekoľko metrov vedľa na bezpečnom mieste. V čase keď v inom národnom parku sa otvára priamo na hrebeni nová chata.

Či chcete alebo nie ľudia na hory patria! Aj keď robia chyby. Je ich samozrejme oveľa viac ako sa dá naznačiť. Je však isté, že hory ich za nás nevyriešia. Ani tie s koncovkou sk.


 
nové články
ORANGE reklama v TV

pozdrav z Pyreneji

Nedisciplinovany turisti na Skalnatom plese


najviac diskutované
Hory a ľudia (5)

Stanovisko k PLUS 7 DNÍ , Peter Kubínyi: "Tatranské svište" (4)

Reakcia na vsetky doterajsie prispevky na hory.sk a eko.hory.sk (3)


pridaj článok
Tu nám môžete zaslať Váš článok.



© 2018 HIK o.z.. Všetky práva vyhradené.